- 15 Jún 2011, 18:16
#10986
V čom spočívajú riziká predávkovania bielkovín a ako k nim u športovcov dochádza?
1 / Celkovo vysoký príjem bielkovín. Všeobecne sem patrí nezmyselne vysoké dávky, ktoré organizmus absolútne nepotrebuje. Tieto mylné informácie sú často zapríčinené zlým prekladom niektorých cudzojazyčných článkov alebo zámenou množstvo bielkovín uvádzaných v prirodzenom alebo "tabuľkovom" stave. Typicky 1000 g mäsa môže niekto preložiť alebo chápať ako 1000 g proteínu, ale 1000 g mäsa obsahuje čistých proteínov len okolo 150-220 g. Najmä vadné sú preklady niektorých amerických článkov, kde sa pri udanie množstvových jednotiek ešte nepoužíva sústava SI (celosvetovo odporúčaná od 80. rokov). Okrem toho niektorí športovci radi "zahmlievajú" o skutočne prijatých dávkach proteínov alebo nenápadne odporúčajú vysoké dávky proteínových výrobkov od firmy, ktorá je sponzoruje. Už z hľadiska celkových možností organizmu je potrebné si uvedomiť, že organizmus je za optimálnych podmienok schopný stráviť najviac 350 g čistého proteínu denne. Avšak naplnenie týchto podmienok nie je u každého možné už fyziologicky výkonnosťou tráviacej sústavy. Ďalším limitujúcim faktorom je individuálna stráviteľnosť (alebo skôr nestravitelnost) jednotlivých druhov prijímaných bielkovín. Do tohto odseku patrí aj celkový nadmerný príjem stravy (všetkých živín), pre ktorý existuje ľudový termín zvaný "rozežranost". Je to dané tým, že človek ako biologický druh nemá regulačné mechanizmy na obmedzenie príjmu stravy. Pri postupnom zvyšovaní dávok sa zvyšuje schopnosť organizmu zožrať vyššie množstvo stravy. Pozor, neznamená to, že sa tým úmerne zvyšuje schopnosť tieto prijaté živiny stráviť a využiť. Väčšina ľudí si myslí, že to čo skonzumujú, tak aj strávi. Je to omyl! Totiž obsah tráviacej sústavy je z hľadiska fyziologického považovaný za zložku MIMO ORGANIZMUS. Do organizmu sa dostane len to, čo je strávené a prejde stenou čreva do krvného obehu. V praxi to teda vyzerá tak, že pri extrémnych dávkach stravy príslušný jedlík do značnej miery funguje skôr ako jej priebežný ohrievač.
2 / Nevyváženosť zastúpenia jednotlivých aminokyselín, ktoré v prijímanej strave sú každá zastúpená v inom množstve, než koľko organizmus v skutočnosti potrebuje. Tieto riziká sú definované dvoma fyziologickými zákonmi:
A / Rubnerův zákon limitný aminokyseliny. Využitie aminokyselín z bielkovín závisí od obsahu najmenej zastúpené (limitnou) esenciálne aminokyseliny. Je to ako keď máte sud av ňom je v rôznej výške niekoľko otvorov. Ten najnižší otvor určuje, ako sa sud naplní.
B / Wolfov zákon nadbytku esenciálnych aminokyseliny. Esenciálna aminokyselina vo viac ako štvornásobnom nadbytku (ako je jej odporučené zastúpenie) porušuje metabolizmus ostatných aminokyselín. Zdravotné ohrozenia v tomto prípade je veľmi aktuálna.
Z bežnej stravy, pokiaľ nie je špeciálne vyvážená, sa využije u nešportujúcej populácie len okolo 60% obsiahnutých aminokyselín, u športovcov obvykle ešte menej (uvedené nižšie), a zvyšok organizmus musí prácne likvidovať.
U športovcov je k porušeniu vyššie uvedených "aminokyselinových zákonov" zvýšená dispozície. Je to dané tým, že medzi esenciálne aminokyseliny sa u športovcov započítavajú aj ďalšie dve aminokyseliny, a to je ARGININ a histidín. Tie sú považované za esenciálne u detí, lepšie povedané pri rýchlom metabolizme (rastu) organizmu. Esenciálne sú preto, že ich premena z iných aminokyselín je síce možná, ale je veľmi pomalá. Ale tréning a následná superkompenzácia (rast) svalov tiež predstavuje rýchly metabolizmus. Takže u dospelých osôb s normálnou telesnou záťažou sa nič nedeje, ale ak sa jedná o deti alebo športovcov, tak nutne musí byť dostatočne zastúpené.
Toxicita proteínov
Vysoké dávky bielkovín sú typické pre niektoré skupiny obyvateľstva. Jednou z týchto skupín sú športovci, najmä zaoberajúca sa športy, kde zvýšený príjem bielkovín je tradovaná ako kľúč k úspechu v športovom tréningu. Je to v prvom rade body-building alebo iné formy posilňovanie, vzpieranie, úpolové športy, niektoré atletické disciplíny. Športové záťaž prináša celkovo vyšší metabolický obrat spojený s väčšou chuťou do jedla. Ak športovec prijal názor, že má zvýšiť príjem proteínov a má na to dostatok financií, nič nestojí v ceste vyplniť prianie: "Mať bránu pekelnú, to by sa otáčalo kľúčom!" (W. Shakespeare, Macbeth).V čom spočívajú riziká predávkovania bielkovín a ako k nim u športovcov dochádza?
1 / Celkovo vysoký príjem bielkovín. Všeobecne sem patrí nezmyselne vysoké dávky, ktoré organizmus absolútne nepotrebuje. Tieto mylné informácie sú často zapríčinené zlým prekladom niektorých cudzojazyčných článkov alebo zámenou množstvo bielkovín uvádzaných v prirodzenom alebo "tabuľkovom" stave. Typicky 1000 g mäsa môže niekto preložiť alebo chápať ako 1000 g proteínu, ale 1000 g mäsa obsahuje čistých proteínov len okolo 150-220 g. Najmä vadné sú preklady niektorých amerických článkov, kde sa pri udanie množstvových jednotiek ešte nepoužíva sústava SI (celosvetovo odporúčaná od 80. rokov). Okrem toho niektorí športovci radi "zahmlievajú" o skutočne prijatých dávkach proteínov alebo nenápadne odporúčajú vysoké dávky proteínových výrobkov od firmy, ktorá je sponzoruje. Už z hľadiska celkových možností organizmu je potrebné si uvedomiť, že organizmus je za optimálnych podmienok schopný stráviť najviac 350 g čistého proteínu denne. Avšak naplnenie týchto podmienok nie je u každého možné už fyziologicky výkonnosťou tráviacej sústavy. Ďalším limitujúcim faktorom je individuálna stráviteľnosť (alebo skôr nestravitelnost) jednotlivých druhov prijímaných bielkovín. Do tohto odseku patrí aj celkový nadmerný príjem stravy (všetkých živín), pre ktorý existuje ľudový termín zvaný "rozežranost". Je to dané tým, že človek ako biologický druh nemá regulačné mechanizmy na obmedzenie príjmu stravy. Pri postupnom zvyšovaní dávok sa zvyšuje schopnosť organizmu zožrať vyššie množstvo stravy. Pozor, neznamená to, že sa tým úmerne zvyšuje schopnosť tieto prijaté živiny stráviť a využiť. Väčšina ľudí si myslí, že to čo skonzumujú, tak aj strávi. Je to omyl! Totiž obsah tráviacej sústavy je z hľadiska fyziologického považovaný za zložku MIMO ORGANIZMUS. Do organizmu sa dostane len to, čo je strávené a prejde stenou čreva do krvného obehu. V praxi to teda vyzerá tak, že pri extrémnych dávkach stravy príslušný jedlík do značnej miery funguje skôr ako jej priebežný ohrievač.
2 / Nevyváženosť zastúpenia jednotlivých aminokyselín, ktoré v prijímanej strave sú každá zastúpená v inom množstve, než koľko organizmus v skutočnosti potrebuje. Tieto riziká sú definované dvoma fyziologickými zákonmi:
A / Rubnerův zákon limitný aminokyseliny. Využitie aminokyselín z bielkovín závisí od obsahu najmenej zastúpené (limitnou) esenciálne aminokyseliny. Je to ako keď máte sud av ňom je v rôznej výške niekoľko otvorov. Ten najnižší otvor určuje, ako sa sud naplní.
B / Wolfov zákon nadbytku esenciálnych aminokyseliny. Esenciálna aminokyselina vo viac ako štvornásobnom nadbytku (ako je jej odporučené zastúpenie) porušuje metabolizmus ostatných aminokyselín. Zdravotné ohrozenia v tomto prípade je veľmi aktuálna.
Z bežnej stravy, pokiaľ nie je špeciálne vyvážená, sa využije u nešportujúcej populácie len okolo 60% obsiahnutých aminokyselín, u športovcov obvykle ešte menej (uvedené nižšie), a zvyšok organizmus musí prácne likvidovať.
U športovcov je k porušeniu vyššie uvedených "aminokyselinových zákonov" zvýšená dispozície. Je to dané tým, že medzi esenciálne aminokyseliny sa u športovcov započítavajú aj ďalšie dve aminokyseliny, a to je ARGININ a histidín. Tie sú považované za esenciálne u detí, lepšie povedané pri rýchlom metabolizme (rastu) organizmu. Esenciálne sú preto, že ich premena z iných aminokyselín je síce možná, ale je veľmi pomalá. Ale tréning a následná superkompenzácia (rast) svalov tiež predstavuje rýchly metabolizmus. Takže u dospelých osôb s normálnou telesnou záťažou sa nič nedeje, ale ak sa jedná o deti alebo športovcov, tak nutne musí byť dostatočne zastúpené.
- Zdroj: nutri-exact.cz.
- By Saimonsvk