

V našom tele sa vyskytuje okolo 600 svalov, väčšina z nich je párová a udáva sa, že zaberajú 40 - 50% celkovej telesnej hmotnosti u trénovaného jedinca. V opačnom prípade môže tento údaj klesnúť až na 30%. U mužov dosahuje bežne 36% au žien 32%. Z celkového svalstva pripadá okolo 55% váhy na svaly dolných končatín, okolo 30% váhy na hornej končatiny a asi 15% na hlavu a trup. Sval je tvorený cca zo 70% vodou a asi 20% predstavujú bielkoviny, zvyšok svalu dotvára množstvo ďalších látok (napr. rôzne formy sacharidov, lipidov atď).
Samotná pohybová sústava je tvorená pasívnym aparátom - kostrou (skelet), ktorému dodáva hybnou silu aktívne aparát - svalová sústava. Jej základom je priečne pruhované svalstvo, ktorého kontrakciu môžeme ovládať vôľou. Inými typmi svaloviny sú srdcový sval a hladké svalstvo. To je súčasťou steny predovšetkým vnútorných orgánov a ciev (nepodlieha vôli a je riadené z autonómneho (vegetatívneho) nervového systému). O nich sa však baviť dnes nebudeme ... Celá sústava je riadená z CNS (centrálneho nervového systému - mozog a miecha) prostredníctvom nervov, vedúcich na periférii k jednotlivým svalom.

Najčastejšie rozlíšenie svalov, s ktorým sa môžete stretnúť, je podľa funkcie, tvaru či vzájomného vzťahu svalov medzi sebou.
Podľa funkcie (typu pohybu), ktorú svaly vykonávajú u jednotlivých segmentov (napríklad častí končatín), sa skupiny svalov a jednotlivé svaly dajú všeobecne nazývať flexory, extenzory, abduktory, adduktory atď Ako bližší príklad poslúži biceps brachii ako flexor (ohýbač) a proti nemu triceps brachii ako extenzorov (Naťahovač) lakťa.
Tvary svalov sú veľmi rôznorodé. Existujú svaly oblé, vretenovité (biceps, triceps, quadriceps), ploché svaly (napr. na trupe), kruhovité (napr. okolo zvieračov) atď
Podľa vzájomného vzťahu svalov rozlišujeme agonistu (vykonáva daný pohyb) a antagonistu (pôsobí proti danému pohybu) - pohyb závisí na súhre týchto svalov (napr. biceps proti tricepsu). Synergisti sa spoluúčastní na danom pohybu (napr. k bicepsu je synergistou brachialis). Svaly stabilizačný (fixačná) umožňujú daný pohyb tým, že spevňujú ostatné časti tela, ktorými sa nepohybuje. Svaly neutralizačné svojou činnosťou ruší nežiaduce smermi pohybov u svalov, ktoré majú napríklad dvojakú funkciu (napr. biceps brachii - pronatory tak umožňujú flexi lakťa bez supinácie, ktorá je ďalšou zložkou funkcie bicepsu). Správnu súhru všetkých svalov podieľajúcich sa na výslednom pohybu nazývame svalovou koordináciou.
Ďalším pojmom sú posturálna (antigravitačné) svaly. Svojim trvale zvýšeným tónom udržujú vzpriamené držanie tela (aby ste sa nesesunuli k zemi, napr strata svalového napätia pri mdlobu). Tento svalový tonus je kľudové napätie, v ktorom svaly stále zotrvávajú - udržuje správnej polohy kĺbov a častí tela (rozumej treba hlavicu v jamke kĺbu). Tonus v spánku klesá (čo je jeden z dôvodov, prečo by ste si stoji moc dlho nepospali).

Na kostrovom svale sa rozlišujú funkčné časti:
začiatok (origo)
hlava svalu (caput musculo)
svalové bruško (Venter musculo), čo je najširšia, kontraktilné časť svalu (so schopnosťou sťahu)
úpon svalu (insertio) - miesto, kde sa upína šľacha svalu (Tendo musculo), čo je tuhé väzivo pripájajúce sval ku kosti. Môžete sa tiež stretnúť s názvom aponeurosa, čo je označenie pre plochou šľachu. Šľachy sú veľmi pevné, unesú 6 - 10 kg na 1mm štvorcový prierezu.

Ak by ste si neboli istí, ako rozlíšiť úpon a začiatok svalu, potom vedzte, že za úpon je väčšinou považované miesto pohyblivejší. Ako príklad nám poslúži m. biceps brachii. Pri flexi je pohyblivejší časťou predlaktia (nie paže), preto za úpon považujeme ukončenie svalu na kosti vretennej. Ďalším príkladom je napr m.pectoralis major. Jeho šľacha sa upína na humerus. Začiatok sa nachádza na menej pohyblivom mieste, teda, zjednodušene povedané, v oblasti trupu. Pohybujúce sa časťou je paže.
Tým som prebrali najpodstatnejšie odpovede k otázke, ako vyzerá sval, ktorý by ste mohli vidieť, keby ste zavítali napríklad na pitevný. Kto by chcel niekedy vyskúšať svoju výdrž pri pohľade na ostatky častí ľudských tiel a predovšetkým svoj čuch, toho asi sklamem, exkurzie už neorganizujeme. Myslím ale, že by stačilo zohnať nejakého kamaráta, ktorý navštevuje praktické cvičenia tohto druhu.
V ďalšom článku sa pozrieme na stavbu svalu trochu podrobnejšie a to z pohľadu mikroskopu: čo všetko tvorí sval ako celok a čo všetko je potrebné živiť, aby ste sa nimi potom mohli pýšiť:).
Takže, už viete, ako vyzeráte, keď vás Predátor vyzlečie z kože (pozri 1. diel ). Ale takmer zázračné veci, ktoré vidí treba mrňavý Hormón, Predátor vidieť nemôže. Ja viem, že predstava, že ste čímkoľvek miniatúrnym, je pre vás infarkt, aj tak sa ale vžite na pár chvíľ do role drobné čiastočky tela a poďme sa na stavbu svalu, tentoraz z pohľadu mikroskopu, spoločne pozrieť.

Ak sa pozrieme na sval bližšie, potom jeho základnou stavebnou jednotkou je svalové vlákno . Počet svalových vlákien vo svale závisí od jeho veľkosti, u človeka to môže byť 10 tisíc - 1 milión. Svalové vlákna sú bunky dlhé cm až dm o priemere 10 - 100 mikrometrov. Okrem niekoľkých stoviek myofibríl (svalových vlákienok) obsahujú aj mnoho bunkových jadier, mitochondrie (bunkové "továrne" vyrábajúca energiu), glykogén, myoglobín, kreatínfosfát ai Vlákna sa ďalej spájajú do snopečků , snopečky vo snopcov a tie potom vo sval (musculus). Jednotlivé snopečky a snopcov sú obalené väzivom, ktoré je nazývané endomysium, a tiež celý sval je pokrytý väzivovým obalom - fascií (epimysium). Fascie obaľuje aj celé skupiny svalov, potom je označovaná ako fascie povrchová .
Súhrnne: vlákna aktínu a myozínu - myofibrily (svalové vlákenka) - svalové vlákno (sv. bunka) - snopečky - snopcov - sval - skupiny svalov



Myofibrily , svalové vlákenka, je základnou kontraktilné jednotkou svalovej bunky s priemerom cca 1 mikrometrov (pre porovnanie: napr hrúbka vlasu je 42 - 95 mikrometrov). Stavba myofibríl spôsobuje priečne pruhovaný vzhľad svalu (tmavé a svetlé pruhy a línia), ktorý môžete pozorovať iba mikroskopicky. Ten vzniká usporiadaním dvoch druhov bielkovinových vlákien (filament) - aktínu (slabé, izotropné filamentum, s priemerom cca 6 nm) a myozínových (silné, anizotropné filamentum, s priemerom cca 10 nm). Aktinová vlákna sú v strednej časti zakotvená v Z-línii, rozdeľujúcej myofibrily v jednotlivé sarkomery , úseky dlhé v kľude cca 2,2 - 2,8 mikrometrov, ktoré sú ich základnou jednotkou. Sarkomera teda leží medzi dvoma Z-líniami. V blízkosti Z-línie tvoria sarkomeru iba Aktinová vlákna, táto časť sa nazýva I-prúžok (izotropné). Smerom ku stredu sarkomery sa nachádza A-prúžok (anizotropné), kde sa prekrývajú Aktinová a myosinová vlákna. O niečo svetlejšie stredová časť sarkomery obsahujúce len myosinová vlákna sa označuje ako H-prúžok (línia H). Jednotlivé línie a prúžky sa v myofibrily striedajú, čím vzniká vzhľad pruhovanie. Pri sťahu svalu sa dĺžka sarkomery skracuje, najmä v dôsledku skrátenia I-prúžku (Aktinová a myosinová vlákna sa do seba vzájomne zasúvajú). Zasúvaním dochádza k svalovej kontrakcii (sťahu svalu) a efektu skracovanie svalu.
Viac snáď objasní obrázok.


Je označením pre skupinu svalových vlákien, ktoré sú inervované jedným motorickým nervom ( hybných neurónov ). Jeden motorický nerv môže inervovat až niekoľko tisíc svalových vlákien, ktorá tak tvorí jednu samostatnú motorickú jednotku. Hybných neurónov dorazí ku svalu nervový impulz a spúšťa sled reakcií vedúcich k svalovej kontrakcii.

Pomer medzi množstvom fibríl a sarkoplazmy, určuje farbu svalového vlákna.
a) bledé svaly (rýchle svaly): majú prevahu fibríl, a menej myoglobínu, ich kontrakcia prebieha rýchlo, je intenzívnejšia ale trvá krátko a rýchlo nastáva únava, fungujú v anaeróbnom režime (napr. lietacie svaly vtákov, okohybné svaly)
b) červené svaly (pomalé svaly): majú prevahu sarkoplazmy a viac myoglobínu, ich kontrakcia má dlhšie trvanie, prebieha pomalšie ale trvá dlhšie, neskôr nastupuje únava a fungujú v aeróbnom režime. Jednoznačne najvyžadovanejšie u vytrvalcov (napr. ťažné kone).
Zväčša svaly trupu človeka majú prevahu červených vlákien, aby sa mohli uplatniť pri udržovaní polohy, kým napr. svaly končatín majú prevahu bielych vlákien, ktoré sa uplatňujú hlavne pri zmene polohy.
U človeka aj koňa existujú zmiešané svalové vlákna, ktoré obsahujú biele i červené vlákna v istom pomere. Napríklad človek ich má v pomere 50:50.
Zdroj: ronnie.cz, oskole.sk