- 08 Jan 2009, 14:26
#27
Ako je hladina cukru v krvi ovplyvňovaná potravou?
Domnienka, že sladký zákusok spôsobí prudké zvýšenie hladiny cukru v krvi s následným rýchlym poklesom, bola prekonaná po získaní lepších znalostí o fyziologických účinkoch potravín na hladinu cukru v krvi. Nové postupy merania, ktoré umožňujú zistiť, ako na hladinu krvného cukru pôsobia rôzne potraviny, poskytli nové poznatky o možnostiach ovplyvnenia a prevencie obezity, cukrovky a kardiovaskulárnych chorôb. Významne ovplyvnili aj zásady výživy pre športovcov a výber prijímaných potravín pred vlastnými športovými výkonmi.
Glykemický index (GI)
Stanovenie glykemického indexu (GI) umožňuje zistiť vplyv potraviny na hladinu cukru v krvi. Po požití potraviny s vysokým obsahom sacharidov dochádza k zvýšeniu s nasledujúcim poklesom hladiny cukru (glukózy) v krvi. Tento jav je známy ako glykemická odozva, ktorá umožňuje sledovať vplyv rôznych potravín porovnaním s glykemickou odozvou štandardnej potraviny - bielym chlebom alebo glukózou. Výsledná hodnota meraní sa nazýva glykemický index určitej potraviny.
Hodnotenie sa vykonáva na stupnici až do 100-násobného zvýšenia hladiny cukru v krvi po použití dávky potraviny obsahujúcej 50 g sacharidov. Ako štandard na porovnanie sa v súčasnej dobe používa dávka 50 g čistej glukózy. Potraviny, ktoré sa pri trávení rýchlo rozkladajú, napr. ryža, majú najvyšší glykemický index. Zvyšujú hladinu glukózy v krvi viac a rýchlejšie ako potraviny s nízkym GI. Potraviny s nízkou hodnotou GI, napr. fazuľa, sa trávia pomalšie a uvoľňujú postupne glukózu do krvného riečišťa.
Výšku a dĺžku glykemickej odozvy ovplyvňuje skupina faktorov. Napríklad závisí na type sacharidov v potravine (či ide o sacharózu, laktózu, fruktózu, glukózu alebo iný sacharid), na druhu a charaktere škrobu (stráviteľnosť rôznych škrobov je odlišná). Glykemická odozva je taktiež ovplyvňovaná postupmi pri spracovávaní suroviny a kuchynskou úpravou, množstvom ďalších živín - tukov a bielkovín; významný vplyv má i individuálny metabolizmus a denný čas, kedy sa dávka sacharidovej potraviny prijme a strávi.
Využívanie GI viedlo k niektorým prekvapujúcim poznatkom. Pôvodne sa predpokladalo, že "komplexná" sacharidová potravina, ako je chlieb, ryža či zemiaky, sa trávi pomaly s postupným zvyšovaním hladiny cukru v krvi. Dnes vieme, že mnoho škrobových potravín sa strávi a absorbuje veľmi rýchlo. To sú potraviny s vysokou hodnotou GI. Na druhej strane však existujú "sladké" potraviny (s vysokým obsahom sacharózy), napr. cukrovinky, ktoré nie sú príčinou prudkého zvýšenia hladiny cukru, hoci by sa to predpokladalo. Potraviny obsahujúce sacharózu vykazujú nízku alebo strednú hodnotu glykemickej odozvy - nižšej ako napr. ryža a podobné potraviny.
Dôsledky na zdravie
Poznatky o glykemickej odozve môžu byť využité pri ovplyvňovaní niektorých chorôb, vrátane cukrovky, nadváhy, obezity a srdcových chorôb. Viaceré štúdie totiž zistili, že potraviny s nízkym faktorom GI môžu priaznivo ovplyvňovať pocity hladu a hladinu krvného cukru.
Jednou z najdôležitejších oblastí využitia poznatkov o faktore GI je cukrovka. Vyšší príjem potravín s nižším GI má vplyv na spomalené trávenie škrobov a cukrov a nižší prísun glukózy do krvného riečiska. To môže pomôcť pri regulácii hladiny cukru v krvi, hoci dlhodobé štúdie v tejto oblasti dosiaľ nie sú zatiaľ k dispozícii. Osobám postihnutým cukrovkou sa skôr odporúčal, aby zo svojej stravy vylúčili cukor, lebo sa predpokladalo, že cukor rýchle zvyšuje hladinu v krvi. Nové odoporúčania dovoľujú menšie množstvo cukru, lebo pokiaľ tvoria zložku pokrmu, čo má len malý vplyv na obsah glukózy v krvi či na koncentráciu inzulínu.
Na zníženie telesnej hmotnosti osôb s typom cukrovky, ktorý si nevyžaduje liečenie inzulínom, môžu byť využité potraviny s nízkou hodnotou GI, lebo podporujú pocit presýtenosti. Strava obsahujúca prevažne potraviny bohaté na sacharidy s nízkym GI obsahuje väčšinou len veľmi málo lipidov, a preto môže priaznivo ovplyvňovať telesnú hmotnosť.
Strava, pozostávajúca prevažne z potravín s nízkym GI, môže taktiež znižovať riziko vzniku rôznych chorôb, predovšetkým kardiovaskulárnych a hypertenzie, hoci doterajšie výsledky nie sú presvedčivé. Inzulín, ktorý je potrebný pri metabolizme sacharidov, výrazne ovplyvňuje vznik mnohých chorôb. Vysoká hladina inzulínu môže byť jedným z mnohých faktorov podporujúcich vznik srdcových ochorení a hypertenzie. Strava pozostávajúca z potravín s nízkym GI môže znižovať hladinu inzulínu.
Faktor GI má význam aj pri dosahovaní optimálnych športových výkonov. Potraviny s vysokou a strednou hodnotou GI môžu atléti lepšie využívať na rýchle dopĺňanie energetických zásob ihneď po športovom výkone ako potraviny s nízkym GI. Jedna štúdia uviedla, že potraviny s nízkym GI môžu predĺžiť účinok sacharidov, to však nebolo potvrdené na iných výskumných pracoviskách.
Poznatky výskumu o význame GI uvádzajú, že potraviny s nízkym obsahom tukov, predovšetkým potraviny s nízkym alebo stredným faktorom GI, môžu priaznivo ovplyvňovať zdravie. Faktor GI však nemá byť samotným rozhodujúcim kritériom. Pre zdravú stravu je rozhodujúce celkové zloženie potravín, teda i množstvo a kvalita tukov a bielkovín, vlákniny, vitamínov, minerálnych látok, a na tomto základe je preto vhodné voliť potraviny.
Glykemický index niektorých bežných potravín pri použití glukózy ako štandardu
Potraviny s nízkym faktorom GI (nižším ako 55)
cestoviny, grapefruity,
jablká a jablčná šťava, nízkotučné jogurty,
šošovica, ovocný chlebíček,
hrušky, pečená fazuľa,
pomaranče a pomarančová šťava, čokoláda
Potraviny so stredným faktorom GI (55-70)
ryža basmati, sladká kukurica,
banány, ananás,
ovsené vločky, biely cukor,
nealko-nápoje
Potraviny s vysokým faktorom GI (nad 70)
chlieb (biely alebo celozrnný), med,
pečené zemiaky, zemiaková kaša,
kukuričné vločky, biela ryža (lepivá ryža),
zemiakové hranolčeky
zdroj: „The European Food Information Council (EUFIC)”
Domnienka, že sladký zákusok spôsobí prudké zvýšenie hladiny cukru v krvi s následným rýchlym poklesom, bola prekonaná po získaní lepších znalostí o fyziologických účinkoch potravín na hladinu cukru v krvi. Nové postupy merania, ktoré umožňujú zistiť, ako na hladinu krvného cukru pôsobia rôzne potraviny, poskytli nové poznatky o možnostiach ovplyvnenia a prevencie obezity, cukrovky a kardiovaskulárnych chorôb. Významne ovplyvnili aj zásady výživy pre športovcov a výber prijímaných potravín pred vlastnými športovými výkonmi.
Glykemický index (GI)
Stanovenie glykemického indexu (GI) umožňuje zistiť vplyv potraviny na hladinu cukru v krvi. Po požití potraviny s vysokým obsahom sacharidov dochádza k zvýšeniu s nasledujúcim poklesom hladiny cukru (glukózy) v krvi. Tento jav je známy ako glykemická odozva, ktorá umožňuje sledovať vplyv rôznych potravín porovnaním s glykemickou odozvou štandardnej potraviny - bielym chlebom alebo glukózou. Výsledná hodnota meraní sa nazýva glykemický index určitej potraviny.
Hodnotenie sa vykonáva na stupnici až do 100-násobného zvýšenia hladiny cukru v krvi po použití dávky potraviny obsahujúcej 50 g sacharidov. Ako štandard na porovnanie sa v súčasnej dobe používa dávka 50 g čistej glukózy. Potraviny, ktoré sa pri trávení rýchlo rozkladajú, napr. ryža, majú najvyšší glykemický index. Zvyšujú hladinu glukózy v krvi viac a rýchlejšie ako potraviny s nízkym GI. Potraviny s nízkou hodnotou GI, napr. fazuľa, sa trávia pomalšie a uvoľňujú postupne glukózu do krvného riečišťa.
Výšku a dĺžku glykemickej odozvy ovplyvňuje skupina faktorov. Napríklad závisí na type sacharidov v potravine (či ide o sacharózu, laktózu, fruktózu, glukózu alebo iný sacharid), na druhu a charaktere škrobu (stráviteľnosť rôznych škrobov je odlišná). Glykemická odozva je taktiež ovplyvňovaná postupmi pri spracovávaní suroviny a kuchynskou úpravou, množstvom ďalších živín - tukov a bielkovín; významný vplyv má i individuálny metabolizmus a denný čas, kedy sa dávka sacharidovej potraviny prijme a strávi.
Využívanie GI viedlo k niektorým prekvapujúcim poznatkom. Pôvodne sa predpokladalo, že "komplexná" sacharidová potravina, ako je chlieb, ryža či zemiaky, sa trávi pomaly s postupným zvyšovaním hladiny cukru v krvi. Dnes vieme, že mnoho škrobových potravín sa strávi a absorbuje veľmi rýchlo. To sú potraviny s vysokou hodnotou GI. Na druhej strane však existujú "sladké" potraviny (s vysokým obsahom sacharózy), napr. cukrovinky, ktoré nie sú príčinou prudkého zvýšenia hladiny cukru, hoci by sa to predpokladalo. Potraviny obsahujúce sacharózu vykazujú nízku alebo strednú hodnotu glykemickej odozvy - nižšej ako napr. ryža a podobné potraviny.
Dôsledky na zdravie
Poznatky o glykemickej odozve môžu byť využité pri ovplyvňovaní niektorých chorôb, vrátane cukrovky, nadváhy, obezity a srdcových chorôb. Viaceré štúdie totiž zistili, že potraviny s nízkym faktorom GI môžu priaznivo ovplyvňovať pocity hladu a hladinu krvného cukru.
Jednou z najdôležitejších oblastí využitia poznatkov o faktore GI je cukrovka. Vyšší príjem potravín s nižším GI má vplyv na spomalené trávenie škrobov a cukrov a nižší prísun glukózy do krvného riečiska. To môže pomôcť pri regulácii hladiny cukru v krvi, hoci dlhodobé štúdie v tejto oblasti dosiaľ nie sú zatiaľ k dispozícii. Osobám postihnutým cukrovkou sa skôr odporúčal, aby zo svojej stravy vylúčili cukor, lebo sa predpokladalo, že cukor rýchle zvyšuje hladinu v krvi. Nové odoporúčania dovoľujú menšie množstvo cukru, lebo pokiaľ tvoria zložku pokrmu, čo má len malý vplyv na obsah glukózy v krvi či na koncentráciu inzulínu.
Na zníženie telesnej hmotnosti osôb s typom cukrovky, ktorý si nevyžaduje liečenie inzulínom, môžu byť využité potraviny s nízkou hodnotou GI, lebo podporujú pocit presýtenosti. Strava obsahujúca prevažne potraviny bohaté na sacharidy s nízkym GI obsahuje väčšinou len veľmi málo lipidov, a preto môže priaznivo ovplyvňovať telesnú hmotnosť.
Strava, pozostávajúca prevažne z potravín s nízkym GI, môže taktiež znižovať riziko vzniku rôznych chorôb, predovšetkým kardiovaskulárnych a hypertenzie, hoci doterajšie výsledky nie sú presvedčivé. Inzulín, ktorý je potrebný pri metabolizme sacharidov, výrazne ovplyvňuje vznik mnohých chorôb. Vysoká hladina inzulínu môže byť jedným z mnohých faktorov podporujúcich vznik srdcových ochorení a hypertenzie. Strava pozostávajúca z potravín s nízkym GI môže znižovať hladinu inzulínu.
Faktor GI má význam aj pri dosahovaní optimálnych športových výkonov. Potraviny s vysokou a strednou hodnotou GI môžu atléti lepšie využívať na rýchle dopĺňanie energetických zásob ihneď po športovom výkone ako potraviny s nízkym GI. Jedna štúdia uviedla, že potraviny s nízkym GI môžu predĺžiť účinok sacharidov, to však nebolo potvrdené na iných výskumných pracoviskách.
Poznatky výskumu o význame GI uvádzajú, že potraviny s nízkym obsahom tukov, predovšetkým potraviny s nízkym alebo stredným faktorom GI, môžu priaznivo ovplyvňovať zdravie. Faktor GI však nemá byť samotným rozhodujúcim kritériom. Pre zdravú stravu je rozhodujúce celkové zloženie potravín, teda i množstvo a kvalita tukov a bielkovín, vlákniny, vitamínov, minerálnych látok, a na tomto základe je preto vhodné voliť potraviny.
Glykemický index niektorých bežných potravín pri použití glukózy ako štandardu
Potraviny s nízkym faktorom GI (nižším ako 55)
cestoviny, grapefruity,
jablká a jablčná šťava, nízkotučné jogurty,
šošovica, ovocný chlebíček,
hrušky, pečená fazuľa,
pomaranče a pomarančová šťava, čokoláda
Potraviny so stredným faktorom GI (55-70)
ryža basmati, sladká kukurica,
banány, ananás,
ovsené vločky, biely cukor,
nealko-nápoje
Potraviny s vysokým faktorom GI (nad 70)
chlieb (biely alebo celozrnný), med,
pečené zemiaky, zemiaková kaša,
kukuričné vločky, biela ryža (lepivá ryža),
zemiakové hranolčeky
zdroj: „The European Food Information Council (EUFIC)”