- 08 Jan 2009, 08:44
#23
Pomerne častým následkom telesného zaťaženia cvičencov, najmä ak nasledovalo po dlhšej prestávke, býva nepríjemná svalová bolesť označovaná ako svalová horúčka. Objavuje sa väčšinou 24 až 38 hodín po tréningu a intenzitou ťažkosti dokáže postihnutému nezriedka znepríjemniť život. Na tomto mieste treba však pripomenúť, že určitý stupeň svalovej bolesti patrí medzi sprievodné znaky tréningového procesu. V tejto súvislosti je známy výrok kulturistov „čo nebolí, nerastie" na druhej strane by však bolesti nemali mať zničujúci charakter, výrazne sťažovať regeneráciu a narušovať tréning.
Za príčinu bolesti pri svalovej horúčke je považovaný negatívny účinok kyseliny mliečnej. Ako je známe, kyselina mliečna vzniká pri vysokej intenzite svalovej práce ako konečný produkt uvoľnenia energie a vedie k výraznému okysleniu nielen pracujúcich svalov, ale celého vnútorného prostredia. Známe je, že hladina kyseliny mliečnej a celkového okyslenia býva oveľa výraznejšia u športovcov ako u netrénovaných jedincov. Napriek tomu sa u nich po intenzívnej záťaži svalová horúčka spravidla nepozoruje, navyše hladina kyseliny mliečnej sa normalizuje v priebehu jednej, maximálne dvoch hodín.
Bez ohľadu na príčinu svalovej horúčky sú dôležité opatrenia, ktorými jej možno predísť, prípadne dosiahnuť rýchlejšie prekonanie príznakov tohto nepríjemného stavu. Z hľadiska prevencií treba všetky cvičenia vykonávať spočiatku pomalšie a z nižšou intenzitou. Platí to predovšetkým pre také zaťaženia, pri ktorých sa jednotlivé svalové skupiny výrazne naťahujú, prípadne vykonávajú brzdiacu prácu. Práve takáto negatívna brzdiaca práca sa považuje za jednu z hlavých príčin svalovej horúčky. Typickým zaťažením je napríklad chôdza dole kopcom či brzdiace fázy pri posilňovaní s činkami. Ako vhodné sa ukazujú posilňovacie trenažéry, kde brzdiaca práca odpadá, výskyt a intenzita svalovej bolesti je nepomerne menšia.
Za najvýhodnejšiu prevenciu sa považuje pravidelná pohybová aktivita, pri ktorej nastáva už v priebehu dvoch až troch týždňov stabilizácia pohybových návykov a adaptácia svalových vlákien, čo sa prejaví postupne zmierňovaním až vymiznutím svalovej bolesti ako odozvy na obvyklé telesné zaťaženia. Víkendoví športovci, ktorí si idú raz za týždeň zatrénovať, musia počítať s opakovaním svalovej horúčky po každom zaťažení. Ak aj napriek spomínaným opatreniam svalová horúčka vznikne, treba sa predovšetkým snažiť urýchliť priebeh a ústup zápalovej reakcie. V takýchto prípadoch sa dobre osvedčil ľahký, nenáročný pohyb nízkej intenzity, napríklad plávanie, pomalý klus, strečing, teplý kúpeľ, sauna aj masáž.
Všetky tieto prostriedky podporujú prekrvenie a urýchľujú odstraňovanie zápalov z postihnutých svalov, zmierňujú zvýšené svalové napätie, čím významne prispievajú k rýchlejšiemu zániku príznakov svalovej horúčky. Užívanie rôznych medikamentov sa pri svalovej horúčke ukázalo neúčinné a zbytočné.
Za príčinu bolesti pri svalovej horúčke je považovaný negatívny účinok kyseliny mliečnej. Ako je známe, kyselina mliečna vzniká pri vysokej intenzite svalovej práce ako konečný produkt uvoľnenia energie a vedie k výraznému okysleniu nielen pracujúcich svalov, ale celého vnútorného prostredia. Známe je, že hladina kyseliny mliečnej a celkového okyslenia býva oveľa výraznejšia u športovcov ako u netrénovaných jedincov. Napriek tomu sa u nich po intenzívnej záťaži svalová horúčka spravidla nepozoruje, navyše hladina kyseliny mliečnej sa normalizuje v priebehu jednej, maximálne dvoch hodín.
Bez ohľadu na príčinu svalovej horúčky sú dôležité opatrenia, ktorými jej možno predísť, prípadne dosiahnuť rýchlejšie prekonanie príznakov tohto nepríjemného stavu. Z hľadiska prevencií treba všetky cvičenia vykonávať spočiatku pomalšie a z nižšou intenzitou. Platí to predovšetkým pre také zaťaženia, pri ktorých sa jednotlivé svalové skupiny výrazne naťahujú, prípadne vykonávajú brzdiacu prácu. Práve takáto negatívna brzdiaca práca sa považuje za jednu z hlavých príčin svalovej horúčky. Typickým zaťažením je napríklad chôdza dole kopcom či brzdiace fázy pri posilňovaní s činkami. Ako vhodné sa ukazujú posilňovacie trenažéry, kde brzdiaca práca odpadá, výskyt a intenzita svalovej bolesti je nepomerne menšia.
Za najvýhodnejšiu prevenciu sa považuje pravidelná pohybová aktivita, pri ktorej nastáva už v priebehu dvoch až troch týždňov stabilizácia pohybových návykov a adaptácia svalových vlákien, čo sa prejaví postupne zmierňovaním až vymiznutím svalovej bolesti ako odozvy na obvyklé telesné zaťaženia. Víkendoví športovci, ktorí si idú raz za týždeň zatrénovať, musia počítať s opakovaním svalovej horúčky po každom zaťažení. Ak aj napriek spomínaným opatreniam svalová horúčka vznikne, treba sa predovšetkým snažiť urýchliť priebeh a ústup zápalovej reakcie. V takýchto prípadoch sa dobre osvedčil ľahký, nenáročný pohyb nízkej intenzity, napríklad plávanie, pomalý klus, strečing, teplý kúpeľ, sauna aj masáž.
Všetky tieto prostriedky podporujú prekrvenie a urýchľujú odstraňovanie zápalov z postihnutých svalov, zmierňujú zvýšené svalové napätie, čím významne prispievajú k rýchlejšiemu zániku príznakov svalovej horúčky. Užívanie rôznych medikamentov sa pri svalovej horúčke ukázalo neúčinné a zbytočné.
a dnes opat zaidna svalovka asi to bude fakt tym co pisal vlastomen